Co ma zaskocilo.

Ani sa mi nechce verit, ze uz je to vyse sest mesiacov co som porodila naseho krasneho synceka Johaan-a. Cas leti ako voda a z mojej pamate sa pomaly vytracaju strasti tehotenstva a ukladaju sa len slasti. Povodne som chcela pisat o celom priebehu mojho porodu, nakoniec som sa vsak rozhodla napisat len o par veciach, ktore ma prekvapili resp. zaskocili. Nakoniec kazda zena preziva porod po svojom a tak citat o tom mojom by nemalo velky zmysel.

Tu je zopar veci, ktore ma postretli este v zaverecnom stadiu tehotenstva:

V tretom trimestri mi bolo v ranajsich hodinach na odpadnutie.

Pocas celeho tehotenstva som chodila peso do roboty (cca 15-20 minut) co mi nerobilo ziaden problem. V poslednych troch mesiacoch sa mi vsak po par minutach ako som prisla do roboty (niekedy uz aj vo vytahu) zacalo zatmievat pred ocami a mala som pocit, ze stratim vedomie. Na zaciatku mi pomahalo dat si par hltov Coca-Coli (z coho som nebola moc nadsena), neskor vsak uz ani to nezaberalo. Doktorka mi poradila zjest nieco s obsahom proteinov na ranajky, napr.vajicko alebo mandle. Kedze vajicka moc na rano nemusim, chrumala som po ceste do roboty mandle a musim povedat, ze to zabralo.

Dalsia vec, ktora ma v tretom semestri postretla a nedavala mi spat bola tzv.choroba nepokojnych noh (disease of restless legs).

Tazko sa mi tento pocit opisuje, je to akoby vase nohy nemohli zostat v klude, kazdych par sekund nimi musite pohnut. Niekedy to trvalo aj hodiny kym som zaspala. Pamatam sa, ze nieco podobne sa mi obcas stavalo na letisku, ked som musela dlho cakat na lietadlo. Po niekolkych tyzdnoch som sa docitala, ze je to normalna choroba, ktora casto postihuje tehotne zeny a po porode pominie (co bol moj pripad). Rada,  ktoru som nasla a ktora na mna ako tak fungovala bola nelezat dlho v posteli predtym ako idete spat, t.j.necitat v posteli knihu, nemat zasvietene svetlo, jednoducho snazit sa hned v posteli zaspat.

Na jazyku sa mi vytvoril vyrastok.

Par tyzdnov pred terminom sa mi v strede jazyka vyhodila vyrazka. Najprv som si myslela, ze to bola reakcia na nieco, co som zjedla. Vyrazka sa vsak pomaly ale iste stale zvacsovala az mi zacala branit v jedeni. Gynekologicka nevedela co to moze byt a v zasade mi povedala, ze mam vyckat do porodu, lebo pred porodom s tym aj tak nic asi nebudu robit. A tak som cakala a vyrazka sa zvacsovala. Par dni pred porodom som si pochutnavala na cokolade a nechtiac som si zavadila o vyrazku,ktora zacala velmi krvacat. Mozno sa budete smiat, ale v panike som zavolala zachranku (co ma nenapadlo bolo pritlacit si na jazyk a krvacanie prestalo). Po tomto incidente som isla k vseobecnemu lekarovi, ktory taktiez nevedel co to moze byt ale prezieravo mi dal kontakt na chirurga, ku ktoremu som sa po porode objednala.

Par tyzdnov po porode som sa teda vybrala k zubnemu chirurgovi, ktory hned po zhliadnuti skonstatoval, ze je to tzv. "tehotensky nador". Je sposobeny hormonalnymi zmenami v tehotentve a vacsinou sa vyhodi v ustnej dutine, na dasnach alebo aj na jazyku. Chirurgicky zakrok trval necelych pat minut a jazyk sa mi zahojil za par dni. Pan chirurg zdoraznil, ze aj pri dalsom tehotenstve sa mi to moze vyhodit a ze urcite nemam cakat tyzdne s odstranenim, kedze vyrastok sa casom zvacsuje. 

Toto bola asi jedina dost neprijemna skusenost pocas mojho tehotenstva, hlavne preto, ze som sa nikde nevedela docitat co to moze byt a tak som sa dost bala.

 

Zvlastne stavy/pocity pocas porodu:

Potom ako mi praskla plodova voda.

Neviem, ci som len nedavala pozor na pred-porodnej priprave, ale akosi ma zaskocilo, ze potom ako mi praskla plodova voda, voda uz neprestala tiect. 

Pocit nevolnosti

Tento pocit ma asizaskocil najviac. V stadiu tlacenia mi skoro pri kazdom tlaceni prislo nevolno. Bolo to dost vycerpavajuce, lebo skoro kazde druhe tlacenie muselo byt prerusene.

Zvysena teplota.

Ku koncu sa mi vyrazne zvysila teplota, takze po porode mi nasadili na par dni antibiotika. 

Epidural nezabral na prvy krat.

Epidural nezabral v jednom bode, co sa zevraj obsac stava a tak som sice krce nemala po celom bruchu,ale koncentrovane v jednom bode. Museli mi viac krat zvysovat davku co zabralo.

Tak to by mali byt v skratke vsetky strasti tykajuce sa mojho tehotenstva a porodu. Nechcela som buduce mamicky vystrasit, skor sa len podelit o informacie, ktore som ja v tom case nikde nenasla a ktore by mi usetrili vela nervov. Tehotenstvo som si napriek vsetkemu naplno uzila.